Dobrý príbeh, ale myslím si, že ako psychologický film by fungoval lepšie než ako horor.

Základ koncepcie filmu The Forest je pravdepodobne fascinujúcejší než horor, na ktorom je tento príbeh založený. Niektorí možno poznajú pozadie „skutočného“ lesa a jeho znepokojivú legendárnu povesť. Reč je, samozrejme, o japonskom lese Aokigahara (známom aj ako „les samovrahov“) na úpätí hory Fudži, ktorý je historicky morbídnym, hoci vizuálne podmanivým miestom posledného odpočinku pre zúfalých ľudí z tejto krajiny, ktorí sa sem uchyľujú v nádeji, že ukončia svoje životy medzi dusivými stromami a kľukatými turistickými chodníkmi. Hoci les Aokigahara (prezývaný aj „more stromov“) slúži ako posledné pokojné miesto pre tie zúfalé duše, ktoré sa chcú stretnúť so svojím duchovným Stvoriteľom, zároveň funguje ako scénická a prepychová turistická atrakcia pre cudzincov, ktorí obdivujú podstatu tohto pestro zeleného, zalesneného raja. Keďže je teda takáto pútavá a skutočná predloha japonského luxusného a bohatého útočiska stromov výnimočnej krásy a tajomstva takou silnou inšpiráciou, prečo film The Forest nerezonuje s presvedčivými mrazivými momentmi a vzrušením hororovej prehliadky, ktorá mala zachytiť skutočnú desivú dekadenciu mystiky lesa Aokigahara? Motivujúci mýtus stojaci za skutočnou hystériou ázijského regiónu, ktorý sa vyznačuje tým, že je druhou najvyhľadávanejšou destináciou na svete pre ľudí so samovražednými sklonmi, mal byť hlavným lákadlom tohto zdĺhavého, predvídateľného diela plného skazy a… […]