Dobrý dánsky čierny humor.

Adamove jablká sú súčasne dekonštrukciou aj satirou na Knihu Jób; dekonštrukciou preto, lebo rozpoznáva a vyzdvihuje čierny humor ukrytý v biblickom texte, a satirou preto, lebo správne poukazuje na to, že namiesto Jóbovej trpezlivosti by sme mali hovoriť o jeho šialenstve. Dánsky kňaz Ivan (Mads Mikkelsen) je zároveň jóbovský aj donkichotovský (kostýmové oddelenie si zaslúži pochvalu za to, že v kňazskom rúchu vyzerá ako námet portrétu pripisovaného Juanovi de Jáuregui, o ktorom sa predpokladá, že je to Cervantes) a jeho šialenstvo je to jediné, čo robí jeho mizerný život znesiteľným. Film geniálnym spôsobom vysvetľuje Ivanovu naivnú povahu prostredníctvom pythoneskného „Ravashiho syndrómu“ („Ravashi bol indický futbalista, ktorý pri nehode na motokárach v roku 1957 prišiel o obe chodidlá. V šoku z nehody utekal domov po pahýľoch nôh. Jeho mozog vytesnil fakt, že nemá chodidlá. Dva mesiace chodil na tréningy. Udržal si pozíciu v strede poľa“; „Bez chodidiel?“; „Bol to zlý tím. Hrali v piatej lige alebo niečo také“). Mikkelsen je ako bezradný Ivan absolútne presný, s kamennou tvárou prednáša bizarné dialógy a nejako dokáže spôsobiť, že znejú úprimne (v jednom z najvtipnejších momentov filmu povie titulnému Adamovi – neonacistovi poslanému do Ivanovho rehabilitačného programu pre podmienečne prepustených –, keď ukazuje na Hitlerov obrázok: „pekný muž. Je to tvoj otec?“). Ulrich Thomsen je taktiež veľmi presvedčivý ako zmätený a ambivalentný Adam. […]