_**Filmové spracovanie nešťastnej misie Apollo**_ V apríli 1970 je misia Apollo 13 na Mesiac prerušená po tom, čo výbuch spôsobí vnútorné poškodenie. Traja astronauti a riadiace stredisko sa teraz musia sústrediť len na prežitie a návrat domov živí, ak je to možné. Film „Apollo 13“ (1995) v réžii Rona Howarda je solídnym spracovaním skutočných udalostí a očividne ovplyvnil o dvadsať rokov neskôr vzniknutý film „Marťan“, ktorý je ešte lepší, hoci nie je založený na historických udalostiach. Predpokladám, že práve tu sa ukazuje slabina tohto filmu: ak poznáte daný príbeh, viete, ako sa skončí, čo znižuje napätie. Napriek tomu som považoval za zaujímavé sledovať životné podmienky a výzvy skutočných astronautov, ako aj odhodlanie a vynaliezavosť ľudí v riadiacom stredisku, ktorí museli pracovať s tým, čo mali k dispozícii, a prísť na to, ako dostať astronautov domov. Film trvá 2 hodiny a 20 minút. OBSADENIE: Tom Hanks, Bill Paxton, Kevin Bacon, Gary Sinise, Ed Harris a Kathleen Quinlan. HODNOTENIE: B/B-

Trvá to síce chvíľu, kým sa dej rozbehne, ale akonáhle sa príbeh presunie do vesmíru, ukáže sa ako veľmi pútavé rozprávanie o troch astronautoch, ktorí uviaznu vo svojej kozmickej lodi po výbuchu kyslíkovej nádrže. Ron Howard nám predkladá mimoriadne klaustrofobické dve hodiny, počas ktorých musia muži – Lovell (Tom Hanks), Haise (Bill Paxton) a Swigert (Kevin Bacon) – spolupracovať so svojimi kolegami v riadiacom stredisku na čele s Mattinglym (Gary Sinise) a Kranzom (vynikajúci Ed Harris), aby sa pokúsili vypočítať spôsob, ako sa bezpečne vrátiť domov skôr, než sa im minie zostávajúci kyslík a palivo. Zároveň vnímame pominuteľnosť týchto cestovateľov aj cez ich partnerky, ktoré zostali na Zemi – v neposlednom rade vďaka skvelej Kathleen Quinlan (Marilyn Lovell). Scenár vychádza z knihy samotného Lovella a dýcha autenticitou. Nie je potrebné ho prikrášľovať špeciálnymi efektmi; kulisy dostatočne sprostredkúvajú nebezpečenstvo a pocit stiesnenosti, zatiaľ čo čas neúprosne plynie. Dialógy sú silné – úderné a živé, no zároveň dobre podložené vedou. To umožňuje Hanksovi podať jeden zo svojich presvedčivejších a menej výstredných výkonov, ktorý výborne ladí s jeho hereckými kolegami. História nám koniec prezradila, takže film v skutočnosti neobsahuje žiadne napätie z neistoty. Čo však má, je nahromadený pocit ohrozenia a skvele demonštruje, aký prispôsobivý a inovatívny dokáže byť ľudský mozog tvárou v tvár takmer istej smrti. Produkcia je na špičkovej úrovni – nenápadná, ale efektívna, rovnako ako hudba Jamesa Hornera. […]