Nie je to také dobré ako originál, ale napriek tomu stále dobré. Johnny Depp je v skutočnosti jediný dôvod, prečo bol tento film dobrý. Myslím si, že akýkoľvek iný herec, ktorý by túto postavu hral, by spôsobil, že by film stál za nič.

Interpretácia „Willyho Wonku“ v podaní Gena Wildera bola vždy latkou, ktorú je ťažké prekonať, a hoci sa Johnny Depp snaží vniesť do úlohy istú dávku individuality, v skutočnosti sa s ním nedá veľmi porovnávať. Freddie Highmore však podáva celkom dobrý výkon ako titulný „Charlie“, ktorý nájde nepolapiteľný zlatý lístok a vydá sa so svojím nezbedným „dedkom Joeom“ (David Kelly) do továrne, kde sa vyrábajú všetky tie lahodné sladkosti. Od tohto momentu je možno najlepšie zahodiť svoje názory na verziu z roku 1971 a pozerať sa na toto dielo ako na úplne iné prerozprávanie príbehu Roalda Dahla. Už sme sa zoznámili s jeho pomerne odpornými spolu-výhercami, ktorí stelesňujú všetko hrozné na predčasne vyspelých deťoch, rozmaznaných a nadmieru hýčkaných rodičmi, ktorým je to jedno, nechcú sa starať – alebo chcú žiť svoje životy nepriamo prostredníctvom budúcich úspechov svojich spratkov. Julia Winter pravdepodobne vedie ako skutočne neznesiteľná „Veruca Salt“, ale „Mike Teevee“ v podaní Jordana Frya za ňou príliš nezaostáva. Zatiaľ čo Depp vkladá do svojej postavy srdce a dušu, do cesty sebapoznania a miliónov kalórií vnášame aj zábavnejšiu hudbu Dannyho Elfmana. Je to rýchly, živý počin, v ktorom Tim Burton oživuje svoju technicolorovú predstavivosť na takmer dve hodiny. Najpútavejší výkon musí prísť od Deepa Roya, ktorý doslova srší drzou charizmou ako Oompa-Loompa (teda, vlastne ich je celkom dosť), ktorý robí všetku ťažkú prácu, zatiaľ čo chlapík vo fialovom zamate zožne všetku slávu. […]