Keď medzi filmom a jeho pokračovaním uplynie 20 rokov, výsledkom po konečnom uvedení pokračovania býva často veľké sklamanie. Často sa objavujú odvodené, nerozvinuté dejové línie a nadmerné spoliehanie sa na nostalgické spomienky, čo divákov, najmä verných fanúšikov pôvodného materiálu, necháva patrične neuspokojených. Občas však majú diváci šťastie na príjemné prekvapenia, filmy, ktoré naplnia očakávania a takmer sa vyrovnajú mágii svojich predchodcov. Takým je aj dlho očakávaná odpoveď režiséra Davida Frankela na kultovú komédiu z roku 2006 „Diabol nosí Pradu“, ktorá je príjemnou zmesou prvkov, vďaka ktorým bol originál taký úspešný, obratne namiešanou s dostatkom nového materiálu, aby vytvorila dielo, ktoré stojí samo za seba. Táto najnovšia ponuka sleduje, čo sa stane, keď sa ikonický módny časopis Runway pod vedením dlhoročnej šéfredaktorky a divy Mirandy Priestly (Meryl Streep) dostane do problémov za to, že neúmyselne uverejnil urážlivý článok chváliaci výrobcu oblečenia, ktorý je v podstate vykorisťovateľskou „potnou dielňou“, čím ohrozil budúcnosť publikácie aj šéfredaktorky. V snahe zmierniť škody Runway rýchlo prijme oceňovanú novinárku Andy Sachs (Anne Hathaway), aby nastúpila na pozíciu novej redaktorky rubrík. Prijatie Andy sa ukáže ako priaznivé pre ňu, keďže bola práve nečakane prepustená zo zamestnania (napriek svojim nedávnym oceneniam), a aj pre Runway, vzhľadom na jej znalosť časopisu, keďže v ňom kedysi pracovala. […]

Hoci som si toto celkom užil, na prvý diel spred dvoch desaťročí pre tých z časopisu „Runway“ sa to nechytá. Zdá sa, že šéfka „Miranda“ (Meryl Streep) trochu stratila svoj cit a po veľkom faux-pas v tlači je v defenzíve pred vydavateľom, ktorý potrebuje, aby sklonila hlavu a upokojila nespokojných inzerentov. Aby toho nebolo málo, nanúti jej novú redaktorku rubrík v podobe jej niekdajšej druhej asistentky „Andy“ (Anne Hathaway), ktorá sa nedávno stala obeťou prepúšťania u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa. Našťastie pre túto nevítanú novú posilu je tu stále šarmantný „Nigel“ (Stanley Tucci), ktorý sa snaží vyhladiť jej cestu, zatiaľ čo ona našľapuje na škrupiny krehkejšie než tie od Carla Fabergého. Jedným z tých, ktorých si musia udobriť, je Dior, a hádajte, kto tam prevzal opraty? Áno – pôvodná „Emily“ (Emily Blunt), ktorá si vychutnáva príležitosť vidieť svoju bývalú šéfku v úzkych. „Andy“ bude musieť vymyslieť niečo veľké, ak chce zapôsobiť na svoju skeptickú a odmeranú šéfku – úloha, ktorú ešte viac sťažuje fakt, že ich vydavateľ sa dostane do problémov a jeho syn vycíti príležitosť zamestnať konzultantov, aby „zefektívnili“ túto nanajvýš luxusnú publikáciu. Spoja sa v boji? Dokážu si vôbec navzájom dôverovať? Čo mi tu chýbalo, bola panovačnosť zo strany Streep. Jej uštipačné poznámky a komplex nadradenosti sú tu až príliš obmedzené a zľudštené – sčasti vďaka partnerovi „Stuartovi“ (Sir […]