Hormóny prevyšujú vzrušenie, keďže šiesta časť je len predkrmom pred dvojdielnym záverom, ktorý nás čaká. Smrťožrúti vyčíňajú, zatiaľ čo Dumbledore má dôležitú úlohu pre Harryho a Voldemort pre Draca; to všetko na pozadí búrlivých dospievajúcich hormónov. Harry navyše získa celkom užitočnú knihu, ktorú napísal tajomný Polovičný princ. Šiesty Potter nie je taký temný, ako naznačovali reči pred jeho vydaním. Áno, nechýbajú zvyčajné temné momenty, vrátane zdrvujúceho zvratu udalostí, ktorý dobre pripravuje pôdu pre finále, ale táto časť je prevažne zábavná, jemná a dokonca sexi. Harry, Ron a Hermiona sú viac ohrození vlastnými dospievajúcimi pudmi než vírením Smrťožrútov alebo objavením sa mladého a strašidelného Toma Riddla. Pre väčšinu z nás, ktorí sme s postavami vyrastali, je to, samozrejme, dobrá podívaná, pričom hlavní mladí herci do svojich úloh pekne dospeli. Dokáže však udržať pozornosť počas dvojhodinovej a polovičnej stopáže? Úprimná odpoveď, z ktorej až tŕpne zadok, znie nie. Obsahuje niekoľko kvalitných scén vrátane metlobalu (na zmenu) a útoku Smrťožrútov na močiar, ale celkovo je film rovnako ukecaný ako ľahkovážny. Ide teda o výplňový potterovský film, ktorý je oveľa odľahčenejší, než sa čakalo. Dobrý, ale nie skvelý, no ako príprava na epické vyvrcholenie spĺňa všetko potrebné. 6/10

Siedma časť, predjedlo. Ako sa konečná čarodejnícka bitka medzi dobrom a zlom čoraz viac blíži, Harry, Hermiona a Ron sa ulievajú z Rokfortu, aby išli hľadať „horcruxy“, ktorými by zastavili čoraz silnejšieho Voldemorta a jeho armádu; cestou sa dozvedajú o dôležitosti artefaktov Darov smrti. Toto je teda tá časť, v ktorej opúšťame pohodlné hranice Rokfortu, keď sa naše nebojácne trio najlepších priateľov vydáva do hôr a lesov hľadať nástroje, ako zastaviť starú hadiu tvár v jej rozlete. V snímke, ktorá je v konečnom dôsledku naháňačkou/útekom, kde musia postavy bojovať nielen s množstvom výziev, ktoré im stoja v ceste, ale aj so svojimi novoobjavenými vnútornými konfliktmi, Dary smrti 1 úžasne láka na prichádzajúcu záverečnú časť série. Prevládajúce myšlienky, s ktorými od neho odchádzate, sú však také, že po prvé, nie je to až taká zábava, a po druhé, nemal to byť samostatný film. Príliš veľa častí sa vlečie, kde sa expozícia a vata snažia pretlačiť film cez jeho takmer dvojapolhodinovú stopáž. Bez ruchu a zhonu Rokfortu a nespočetného množstva postáv, ktoré v ňom prebývajú, sa film snaží vyhnúť prílišnému spoliehaniu sa len na tri ústredné postavy a kopu MacGuffinov. Zatiaľ čo niektoré komediálne a nežné momenty vyznievajú naprázdno, pretože tón je pevne nastavený na sťahujúce sa temné mračná. Avšak, kde film odmeňuje, sú akčné sekvencie, pričom David Yates opäť dokazuje, že je […]