Veľmi dobre spracovaný film s kvalitným scenárom, hereckými výkonmi a kamerou. **Plusy**: silný výkon hlavnej hviezdy. Technicky vynikajúce. **Mínusy**: Zdá sa mi, že koniec bol predčasný, ale možno zámerne – kvôli pokračovaniu? Vývoj postáv je do značnej miery slabý, ale je tam veľa postáv a film je už aj tak dlhý, takže predpokladám, že veľa materiálu skončilo na strižni. Napriek niektorým slabinám je to stále pútavý film, ktorý stojí za pozretie, aj keď možno nedosahuje všetkých očakávaní.

Príbehy o revolúcii môžu byť celkom dobré. Ale príbehy o tom, prečo je revolúcia potrebná, sú vždy skvelé. Hry o život sú práve takým príbehom. Film (väčšinou) verne nasleduje knihu a darí sa mu to dobre. Taktiež krásne pripravuje pôdu pre ďalšiu knihu/film, dokonca lepšie než samotná kniha. Zápletka je, samozrejme, vypožičaná zo starovekého Ríma, kedy boli gladiátori a/alebo zločinci a/alebo ľudia, ktorých chcel cisár nechať zabiť, nútení bojovať medzi sebou na život a na smrť vo verejnej aréne pre zábavu širokej verejnosti. A rovnako dekadentný, ako bol vtedy Rím (ktorý pred sebou samým zachránil až vzostup kresťanskej sekty), je vo filme/knihe vykreslený aj „Kapitol“ – a film túto bohatú dekadenciu Kapitolu zobrazil celkom dobre. V tomto konkrétnom prípade boli „splátenci“ vyberaní náhodne spomedzi detí vo veku od 12 do 18 rokov a malo to slúžiť ako odplata a pripomienka „zločinov“, ktorých sa 12 kolónií dopustilo vzburou proti autorite a vláde Kapitolu pred 74 rokmi. Počas verejného „žrebovania“, keď boli v každej z 12 kolónií vybraní chlapec a dievča, aby sa stali obetnými splátencami, bol prečítaný Dekrét o treste a kolóniám bolo pripomenuté, že tento trest bol zavedený, aby demonštroval, aké sú kolónie v porovnaní s Kapitolom slabé, keďže Kapitol si mohol vziať to najcennejšie, čo kolónie mali (menovite ich deti), a kolonisti […]