Introspektívny príbeh s dobrým Jeanom Renom a nevinnou Rosannou Arquette. Soundtrack pre tých, ktorí majú radi Erica Serru. Nie pre každého. Trochu pridlhý, ale zábavný.

Film, na ktorý sa v dnešnej dobe nespravodlivo zabudlo. Priznávam, že som celkom nevedel, čo od tohto filmu čakať. Vedel som len to, že v dekáde, kedy bol uvedený, mal obrovský úspech a že si ho dnes už takmer nikto nepamätá. Režíroval ho Luc Besson, francúzsky režisér, ktorého si vážim a považujem ho za kompetentného. Scenár je založený na vzťahu medzi Jacquesom a Enzom (predpokladám, že jeden bude Francúz a druhý Talian). Sú to priatelia z detstva, ale krátko po náhodnej smrti Jacquesovho otca sa ich cesty rozídu. Už v dospelosti sa obaja stávajú šampiónmi v nádychovom potápaní a rivalmi v boji o titul majstra sveta v tejto disciplíne. Príbeh funguje celkom dobre, ale výrazne škrípe v ľúbostnej podzápletke vytvorenej okolo postavy Johany Baker, ktorá pôsobí veľmi nedopracovane. Film má silné francúzske obsadenie, ktorému efektívne dominuje Jean Reno, pre mňa osobne jeden z najlepších súčasných francúzskych hercov. Svojej postave dodáva zatrpknutý humor a istú drzosť, čo mi prišlo veľmi priliehavé. Jean-Marc Barr odvádza tiež dobrú prácu, ale chýba mu Renova charizma a prítomnosť. Rosanna Arquette je krásna, elegantná, ale nič viac než pekná tvár filmu. Materiál, ktorý dostala, je vyložene slabý. Luc Besson má rád more a filmy, v ktorých kamera a soundtrack umelecky dominujú a pohlcujú naše zmysly. Týmto filmom nám to všetko dopriava v štedrých dávkach, vďaka kráse Stredozemného mora, ktoré je veľkolepo nasnímané. […]