Dobre, pripútajte sa, pretože som práve videl film, ktorý mi úplne vyrazil dych! Vážne, stále som z toho mimo. Od úplne prvej scény som bol úplne vtiahnutý a nepustilo ma to, až kým nenabehli záverečné titulky. Ten príbeh? Panebože, ten príbeh! Bol taký šikovný a dobre spracovaný. Mal zvraty, ktoré som vôbec nečakal, ale na konci všetko dávalo dokonalý zmysel. Bolo to ako skladačka, ktorá do seba pomaly zapadala, a každý dielik bol perfektne umiestnený. Poznáte ten pocit, keď vás film núti premýšľať? Tento to rozhodne dokázal. Nebola to len bezduchá akcia alebo vata; malo to skutočnú hĺbku. A tie postavy! Boli také skutočné a blízke. Mal som pocit, že ich poznám, akoby som bol priamo tam s nimi na ich ceste. Mali hĺbku, mali chyby, mali momenty, pri ktorých som sa smial, a momenty, pri ktorých sa mi chcelo plakať. Úplne som sa vžil do toho, čo sa im dialo. Herci odviedli úžasnú prácu pri ich stvárnení. Ich emócie ste cítili cez obrazovku. Vizuálne to bolo ohromujúce. Spôsob, akým to bolo natočené, farby, scény – všetko bolo jednoducho krásne. Nebolo to však len pekné na pohľad; pridávalo to aj na príbehu a nálade. Niektoré scény boli také silné, že vo mne zostanú ešte veľmi dlho. Hudba bola tiež perfektná! Naozaj umocnila emócie a urobila všetko ešte pôsobivejším. Úprimne, nenapadá mi jediná vec, ktorá by sa mi na tomto filme nepáčila. Mal všetko: skvelý príbeh, úžasné postavy, krásny vizuál a fantastický […]

Kto by nemal rád bielu vlnenú lamu? Nuž, to je pravdepodobne vrchol tohto derivatívneho CGI festivalu, v ktorom sa štvorica geekov a hráčov dostane cez magický portál do sveta ovládaného zlou „Malgoshou“. Teraz chce použiť žiariacu kocku na útek zo svojej temnej a špinavej ríše „Overworld“ a ovládnuť mierumilovný a farebný skutočný svet, ale nepočítala s húževnatosťou bývalého herného šampióna „Garretta“ (Jason Momoa) a geekovského „Henryho“ (Sebastian Hansen), ktorí sa spoja s dlho uväzneným „Stevom“ (Jack Black), aby zachránili situáciu aj svet. O videohre toho naozaj nemusíte veľa vedieť, aby ste ocenili jednoduchosť tohto filmu, ale na druhej strane si nie som istý, či by ste museli mať oveľa viac ako 5 rokov, aby ste ho ocenili. Vizuál je pútavo osemdesiatkový s niekoľkými odkazmi, ktoré mi trochu pripomenuli kríženca „Návratu do budúcnosti“ (1985) a „Dungeons & Dragons“, a slušný soundtrack, ktorý umožňuje Blackovi dostať sa priamo do svojho živlu a dokázať, že je možné zabávať sa uprostred toho, čo bolo (pre neho) nepochybne morom zelenej! Momoa sa nebojí urobiť si zo seba žarty, Danielle Brooks aj Sebastian Henry sa zdajú byť pripravení ponoriť sa do tejto životnej príležitosti zahrať si vo veľkorozpočtovom filme bez toho, aby sa museli učiť nejaké repliky, dávať pozor na narážky alebo tráviť dlhé hodiny v maskérni. Ako to už pri týchto slabo napísaných fantasy býva, rozuzlenie nie je nikdy ohrozené, ale s takým nadšením na plátne pre niečo, čo bolo pre mnohých… […]