Môjmu pôžitku z tohto trileru pravdepodobne nepomohlo, že zakaždým, keď som videl Dustina Hoffmana, stále som si myslel, že je to Jack Klugman! Pútavý príbeh sleduje osud nedávno oslobodenej „Samanthy“ (Valentina Bellè), ktorá sa objavila po približne pätnástich rokoch zajatia v niečom, čo opisuje ako pomerne zlovestný labyrint. Vyžadovalo si to od nej plnenie úloh, ktoré jej zadávala akási hrozivejšia verzia Rubikovej kocky, ak chcela jesť alebo spať – a o tom všetkom teraz diskutuje s „Dr. Greenom“ (Hoffman). Medzitým sa súkromný vyšetrovateľ „Genko“ (Toni Servillo) na veľkú nevôľu polície takisto snaží zistiť, čo sa stalo, a verí, že ona nie je jedinou obeťou tejto hrôzy. Ako sa príbeh vyvíja, začíname mať podozrenie, že niečo nie je v poriadku – vymýšľa si to celé? Pôsobí to tak fantasticky, že ani my sami nedokážeme rozlíšiť skutočnosť od fikcie. Žiaľ, Donatovi Carrisimu sa pri réžii tohto temného mysteriózneho filmu v štýle Benicia del Tora príliš nedarí. Film trvá niečo vyše dvoch hodín a až príliš často sa vlečie. Dej nie je podaný dostatočne koncentrovane na to, aby udržal záujem, a hoci sa občas dobre buduje, rozuzlenie je uponáhľané a slabo podané, pričom na dokončenie skladačky necháva príliš veľa nových postáv až na poslednú chvíľu. Herecké výkony sú dosť nevýrazné, a hoci som mal pocit, že sa Servillo snažil vytvoriť záhadný pocit hrozby, zvyšok filmu pôsobil skôr plocho.