**Rozsiahla recenzia pôvodne zverejnená v roku 2011:** Film Neuveriteľný Hulk, označovaný ako „re-quel“ (reštart a pokračovanie v jednom), bol prvýkrát uvedený v roku 2008 a ja som tu teraz, aby som ho zrecenzoval v rámci série marvelovských filmov, ktorými sa momentálne prehrabávam. Vždy sa snažím vnímať filmy individuálne, ale keďže sa Marvel Cinematic Universe tak rozrástol, môže to byť pomerne náročné. Hoci teda môžem filmy komentovať v súvislosti s ich pokračovaniami, remakmi, prequelmi, spin-offmi, paródiami a podobne, vedzte, že moje konečné hodnotenie z desiatich je vždy založené čisto na kvalitách filmu, alebo ich nedostatku. Je dosť bláznivé vidieť Edwarda Nortona (Kult hákového kríža, Klub bitkárov, Červený drak, Kráľovstvo nebeské, Hrdosť a sláva, Stone) ako veľmi vychudnutého Brucea Bannera, keď uvážime, že sa mení na obrovského, svalnatého Hulka. Ale podľa mňa to fungovalo úplne skvele. Ako zaujímavosť dodám, že Norton sa podieľal na scenári, čo možno prispelo k tomu, že bol po vydaní filmu odsunutý z úlohy Bannera v akýchkoľvek budúcich filmoch. Nie preto, že by bol scenár nejako obzvlášť hrozný, ale preto, že produkcia vo všeobecnosti nemá rada, keď sa herci príliš „pletú do remesla“. Hoci to nie je tak, že by Norton niečo také nerobil už predtým. Nedocenený Tim Roth (Gauneri, Pulp Fiction, Planéta opíc, Klamári, Rob Roy) je takisto vynikajúci (aspoň podľa mňa) v úlohe Abominationa/Emila Blonského. Zaujímavosť na okraj: nie, nie je príbuzný s Elim Rothom, ktorý je tiež […]

Je to zlepšenie oproti filmu od Anga Leeho len v tom zmysle, že tie búracie a mlátiace pasáže sú zábavnejšie než premýšľavé pasáže predchádzajúceho filmu. Skutočnosť, že celý film je len jedna dlhá predĺžená bojová scéna, je však sklamaním pre nás, ktorí máme radi temnejšie a emotívnejšie stránky Hulkovho príbehu. Tento film si celkom užívam ako dobre spracovanú oddychovú zábavu, ale nerobím si ilúzie, že ani Marvel Studios nedokázalo dostať na plátno definitívnu verziu Hulka.