Osem hrozných je epický film. Epický tak, ako bol epický Ben-Hur. Je natočený na vzácny formát Ultra Panavision 70. Filmový štáb upravil moderné kamery tak, aby fungovali s UP70. Quentin Tarantino vedel, že existujú dva typy filmových divákov. Tí, ktorí uvidia jeho film tak, ako zamýšľal, a tí, ktorí nie. Tarantino nie je idiot a vie, že ľudia budú jeho film pirátsky sťahovať a pozerať na zariadeniach, ktoré nemôže kontrolovať [Poznámka 1]. Aby proti tomu bojoval, vytvoril Tarantino verziu filmu, ktorá vyžaduje sledovanie v kine. Urobil to prostredníctvom 70mm roadshow produkcie filmu Osem hrozných. Roadshow produkcia filmu Osem hrozných je skvelý zážitok. Narodil som sa v roku 1981, po tom, čo roadshow kinopremiéry stratili na popularite, takže som nikdy nezažil roadshow kinopremiéru. Roadshow kinopremiéry boli (alebo sú) limitovaným uvedením filmu pred jeho všeobecnou distribúciou. Súčasťou roadshow filmu Osem hrozných je krásne spracovaný suvenírový program – už dostupný na Ebayi. Svetlá zhasnú pätnásť minút pred začiatkom filmu a nepremietajú sa žiadne upútavky. Roadshow tu nie je na to, aby robila reklamu. Jej účelom je ohromiť vás filmom Osem hrozných v 70mm formáte. Mal som len jedenásť, keď vyšli Gauneri, a trinásť, keď vyšlo Pulp Fiction: Historky z podsvetia. Pravdepodobne som bol trochu primladý na to, aby som tieto filmy videl. Hoci som vedel, čo je sex a ako funguje, moja mladá myseľ nevedela nič o parafíliách alebo nezvyčajných sexuálnych záujmoch. Nemyslím si, že som mal vôbec predstavu o tom, ako funguje homosexuálny styk. […]

Osem hrozných je dobre režírovaný film s dobrou kamerou a skvelým soundtrackom, ktorý obsahuje vydarenú melódiu od Ennia Morriconeho (hoci je to len to, nič viac) a ako zvyčajne, dobre vybrané piesne od Tarantina. To najlepšie na filme je herecké obsadenie, s výnimkou Michaela Madsena, ktorý je podľa mňa hrozný, hoci ho Tarantino zrejme zbožňuje. Ako vždy, dobrý výkon podal Samuel L. Jackson a vynikajúci Kurt Russell a Jennifer Jason Leigh. Tim Roth stvárnil skvelú rolu v postave, ktorá však pôsobí, akoby bola napísaná pre Christopha Waltza. Podľa môjho skromného názoru je však najlepší výkon od Waltona Gogginsa. Zvyčajný vedľajší herec, ktorý má v tomto filme šancu byť niečím viac. Celkovo vzaté, tarantinovka so všetkým, čo od jeho filmov očakávate. Ale… problém je práve v tom, že je tam všetko, čo sa očakáva, ale nič viac. Typické dlhé a vtipné dialógy. Typické príbehy a anekdoty, ktoré odvádzajú pozornosť diváka od dôležitých udalostí, ktoré sa dejú, ale len to. Preto tento film zostáva na polceste k tomu, aby bol naozaj dobrým filmom, a zostáva len príjemným filmom bez väčších ambícií.