Predpokladám, že Russell Crowe bol zaneprázdnený, a tak sa na toto najnovšie cvičenie v kňazskom exorcizme podujal sotva rozpoznateľný Al Pacino. Stvárňuje otca Theophila, povolaného na pomoc zdráhajúcemu sa otcovi Josephovi (Dan Stevens) pri mimoriadne náročnej úlohe. Otec Theophilus musí pomôcť zbaviť úbohú mladú Emmu (Abigail Cowen) neželaného telesného hosťa. Jeho metódy nezapôsobia na pomerne naivného mladého kňaza, ani na prítomné sestry, keďže Emma sa čoraz častejšie uchyľuje k samovoľnému krvácaniu, vulgárnemu jazyku, násilným výbuchom a dokonca aj k obvyklému triku s visením dolu hlavou zo stropnej lampy, zatiaľ čo čelí neustálemu útoku opakujúcich sa biblických veršov, ktoré sa čítajú počas – ako som narátal – najmenej siedmich rituálnych pokusov o vyhnanie. Znie vám to povedome? Nuž, je to preto, že aj je. Okrem toho, že Pacino podáva o niečo iný štýl výkonu, než na aký sme uňho zvyknutí, zvyšok filmu nemá v sebe ani štipku originality. V skutočnosti sa zdá, že jeho jediným nárokom na slávu je skutočnosť, že vychádza z pôvodných, takmer storočných prepisov otca Josepha o udalostiach, ktoré sa mali skutočne stať, ale toto všetko sme už toľkokrát videli predvídateľne sa odohrávať, že ani tradičná skladacia posteľ nikoho neohromí – duchovne ani metafyzicky. Jediným prvkom, ktorý vyvoláva aspoň malý záujem, je azda jasný náznak toho, že katolicizmus v 20. rokoch 20. storočia bol prešpikovaný zaklínadlami, poverami a mierou symboliky, ktorá sa pravdepodobne nezmenila od… […]

Viem, že sme videli veľa exorcistických filmov, ktoré sú kópiami kópií kópií, ale tento nebol až taká zlá kópia, lol. Myslím, že bol v skutočnosti celkom slušný. Nie je to najlepší exorcistický film, ale ani zlý.