Prvýkrát to vidím asi od roku 2003 v kinách a je to absolútne úprimné a očarujúce, pravdepodobne jeden z najlepších filmov Tima Burtona, alebo aspoň jeden z mojich osobných favoritov od neho. Skvelé herecké výkony všetkých zúčastnených, ale najmä Ewana McGregora a Alberta Finneyho. Naozaj dobre spracované. 4,5/5

Musím priznať, že som trochu premýšľal, ako by Ewan McGregor mohol zostarnúť do podoby Alberta Finneyho, ale keďže celým princípom tohto príbehu je prikrášľovanie pravdy, tak predpokladám, prečo nie! Práve tieto veľmi pritiahnuté scenáre spôsobili problémy tejto rodiny, keď sa mladý „Will“ (Billy Crudup) musí po troch rokoch odlúčenia vrátiť domov k otcovi „Edovi“ (Finney), ktorému diagnostikovali rakovinu v konečnom štádiu. Medzi nimi nastáva akési neisté prímerie, keď si uvedomíme, že rozsah ich problémov spočíva skôr v tom, že mladík skutočne veril niektorým fantastickým bájkam, ktorými ho kŕmil jeho nadšený mladší otec (McGregor), a preto má pocit, že bol celé tie roky zrádzaný a klamaný. Najabsurdnejšia z nich zahŕňa skoré čarodejnícke vystúpenie Heleny Bonham Carter ako susedky, ktorej sklenené oko uvidí blížiacu sa smrť prekvapivo naivného mladého „Willa“. Jediným riešením sa tu zdá byť, že otec prizná svoje zlyhania svojmu hlboko sklamanému synovi a možno by z týchto právd mohlo vzísť nejaké zmierenie. „Edward“ však nie je typ, ktorý by sa ospravedlňoval, a tak sa zdá, že patová situácia je predurčená zmariť akúkoľvek možnosť zblíženia. Na druhej strane, mohlo by byť na starcových príbehoch predsa len niečo pravdivé? Nápadité využitie retrospektívy a dva skutočne pútavé výkony McGregora a striedmo využitého, ale efektívneho Finneyho dodávajú filmu istú dojímavosť, keď […]