Začnem tým, že som bol vždy skôr fanúšikom trilerov alebo akčných drám než romantických drám (hoci _True Beauty_ mám veľmi rád). Pôvodne som si chcel štvrtýkrát pozrieť _Alice in Borderland_ od Šinsukeho Sata, ale povedal som si – pozri si niečo nové. Prechádzal som si kórejské drámy na Netflixe a táto mi padla do oka. V mojom zozname na pozeranie bola už dlhšie, ale nikdy som sa k nej nedostal. Myslím si, že tento seriál dokáže diváka úplne fantasticky vtiahnuť do deja hneď od začiatku. Úvod prvej epizódy bol taký podmanivý, pretože sa začal koncom. Postava Im Si-wana, Yoon Jong-woo, je pravdepodobne jednou z najlepšie napísaných postáv v celom seriáli (čo sa od hlavného hrdinu očakáva). Jednou z vecí, ktoré sa mi na tejto postave páčia najviac, je jeho vzťah ku všetkým ostatným postavám a to, že počas rozhovorov vidíme obe strany jeho myslenia. Napríklad vidíme, že Jong-woo chce fyzicky ublížiť svojmu šéfovi Shin Jae-hovi, ale neurobí to. Táto črta Jong-woovej povahy divákovi ukazuje, že je Moon-Jovi (hlavnému antagonistovi) podobnejší, než by si on sám alebo divák chceli pripustiť. Skutočná krása tejto drámy pre mňa spočíva v tom, že sa s divákom zahráva takmer rovnako ako s Jong-woom. K Jong-woovi začíname pociťovať čoraz väčšiu empatiu, pretože filmové spracovanie nám ukazuje každý jeden aspekt jeho situácie a to, ako ostatné postavy vnímajú Jong-woa. […]