Reštart PPG vo mne vyvolal frustráciu zo súčasného stavu Cartoon Network Studios a časom moje potešenie zo seriálov We Bare Bears a Steven Universe kleslo nielen kvôli spoilerom, ale aj preto, že reprezentujú stav ich produkčného štúdia v tejto dobe – rozmanitého v každom aspekte okrem štýlu. Odkedy prevzali kontrolu dvadsiatnici s hipsterským cítením, vášňou pre mémy a existencializmus, mal som pocit, že som jediný, kto cítil, ako sa jeho detstvo pomaly začína rozplývať, a neuvedomil som si to, kým jeden z týchto seriálov nebol vyzradený viac než snáď akýkoľvek iný seriál, ktorý sa kedy predo mnou mihal. Steven by bol úplne dobrým seriálom, keby bol zaradený popri živších, nadčasovejších programoch, ktoré nemali žiadnu tému, ktorá by bola pre deti príliš zložitá, ale dokázala by rovnako zabaviť aj dospelých. Reprezentuje však to najlepšie aj najhoršie zo súčasného Cartoon Network; postavy s definovanými osobnosťami, silné ženské hrdinky, inteligentný scenár a komplexné, ľudské rozprávanie príbehov, ale aj humor, ktorého popularita na internete nie je náhodná, melodrámu výraznú až do bodu, kedy pôsobí nútene, väčšiu závislosť od internetovej kultúry než akákoľvek iná stanica a rozmanitosť tak širokú, až sa stáva trochu neznesiteľnou. Som za progresívnosť, ale problém je v tom, že tieto takzvané kreslené filmy sú navrhované, písané a vytvárané priemerným používateľom Tumblr/Twitteru, čo sú (ne)bezpečné útočiská pre fanúšikov Japonska a bláznivých bojovníkov za sociálnu spravodlivosť. Presne preto som mal pochybnosti o […]

Jeden z najlepších detských animovaných seriálov, ktorý sa ponára do zložitých a náročných tém bez toho, aby svoje publikum podceňoval, a darí sa mu tak zaujať a vzdelávať mladšie deti, pričom si udržiava pozornosť aj u staršieho publika. Pokračuje v trende, v ktorom sa najlepšia queer reprezentácia objavuje práve v detskej animovanej tvorbe.