Radšej zavolám Saula, lebo to vyzerá, že sa vydám na zlé chodníčky.

Nemyslím si, že som videl pôsobivejší seriál, čo sa týka scenára, kinematografie a strihu. Mnohé z výberov záberov boli dosť nezvyčajné, no stále špičkové a perfektne zrealizované. Obzvlášť sa mi páčilo využitie širokouhlých extrémne dlhých záberov. V každej epizóde vždy našli zaujímavé miesto, kam umiestniť kameru, spôsobmi, aké som predtým nevidel. Niekoľko epizód začína celkom pôsobivými kontinuálnymi zábermi. Každý záber s tlmeným osvetlením je pastvou pre oči. Osvetlenie sa tiež výrazne využíva na symboliku, čo je pekný detail. Čo sa týka príbehu, v niektorých momentoch je to určite bolestivé sledovanie, ale nie v zlom zmysle. Ako dej napreduje, je to bolestivejšie, ale v menšej miere než v Breaking Bad. Kúsky, ktoré sa Jimmymu podarí vykonať, na mňa vždy urobili dojem, bez ohľadu na to, aké boli znepokojujúce. Postavy sú oveľa komplexnejšie. Každá z nich dostala priestor zažiariť a byť pochopená. A každý dejový bod si skôr či neskôr nájde čas na to, aby sa prepojil s ostatnými. Na tempo som si musel chvíľu zvykať, ale teraz ho hlboko oceňujem. Keď som prvýkrát sledoval prvé dve série, mal som problém udržať oči otvorené, ale pred dokončením seriálu som si ich pozrel znova a zistil som, že som oveľa viac zaujatý, keď som si na tempo zvykol. Je tam aj veľa veľmi dobre spracovaných montáží, jedna bola obzvlášť gýčová, čo bol pravdepodobne ich zámer, ale tie ostatné sa mi v mysli prehrávajú ako šetrič obrazovky. Hudba je skvelá, rovnako ako piesne hrané počas určitých sekvencií. […]