Okrem sexuálnych scén s ratingom NC-17 ma rozruch okolo tohto filmu priviedol k presvedčeniu, že bude o dvoch ľuďoch na plagáte. No od prvého záberu je v skutočnosti len o jednej – Adele. Taká veľká časť filmu sa zameriava na jej tvár, že je ľahké stratiť kontakt s ostatnými postavami a svetom okolo nej. Vďaka tomu som sa však cítil veľmi vtiahnutý do jej myšlienkových pochodov, čo urobilo príbeh jej románku s Emmou o to silnejším, a to aj napriek jazykovej bariére a špecifickým črtám ich vzťahu. Toto vtiahnutie do deja sa ukázalo ako veľmi nápomocné počas scény rozchodu. Samotnú scénu vnímate ako pohŕdanú ženu a smutnú hlúposť jej nevernej milenky, ktorá bojuje vopred prehratý boj. Ale pretože o tej nevernej milenke vieme tak veľa, cítil som sa horšie, pretože viem, čo ju do tejto situácie priviedlo, a bolo mi ľúto, že to v tej chvíli nedokázala vyjadriť. Prispelo to k tomu, čo považujem za hlavný úspech filmu – ukázať, ako môže extatická láska, akú prežívali Emma a Adele, nakoniec pôsobiť tak izolovane.

Po zhliadnutí tohto som sa stal posadnutý Adele Exarchopoulos. Ani som si nemusel vyhľadávať, ako sa to píše. Objednal som si na mieru vyrobený plagát s rozmermi približne 32″ x 48″, ktorý mám niekde v byte dodnes. Som si celkom istý, že som sa ju snažil nájsť na Snapchate. Ďakujem za prečítanie.