Keďže som Škót, musím povedať, že tento film naozaj skvele zobrazuje scenérie v Škótsku a jeho okolí. Dej filmu vás udrží v napätí až do samého konca. Mel Gibson zvládol prízvuk naozaj dobre a rolu Williama Wallacea stvárnil vo filme skvele. Nemôžem si pomôcť, ale po skončení filmu mám chuť vstať a zakričať SLOBODA! Mohol by som si tento film pozrieť ďalších 1000-krát a neomrzel by ma. Je to povinná jazda pre každého, kto ho ešte nevidel.

Ak odhliadneme od historických nedostatkov, Statočné srdce je strhujúca podívaná. A tak sa stalo v roku 1995 (hoci si nemyslím, že to bol rok nášho Pána), že Mel Gibson vytvoril ocenený epos Statočné srdce – film, ktorý je historicky extrémne skreslený, režírovaný mužom, ktorý si neskôr vybudoval nie práve najlepšiu povesť, a film, ktorý má občas až príliš ťažkopádny prístup. Je tiež rozháraný ako jazda loďou počas prílivovej vlny, takže áno, Statočné srdce má ďaleko od dokonalosti, priatelia. Napriek tomu ho štruktúra, epické emocionálne víry a čistá veľkoleposť predurčujú na to, aby bol strhujúcim zážitkom. Je to honosný, gigantický epos, ktorý akoby do roku svojho vzniku ani nepatril. Možno tajomstvo úspechu filmu spočíva v tom, že 90. roky priam volali po epose, ktorý by v nás vyvolal túžbu po starých dobrých časoch Spartaka a jemu podobných. Alebo možno film zasiahol strunu verejnej psychiky preto, lebo je skvelé a veľkolepé vidieť, ako sa obyčajní ľudia vzbúria a nakopú zadky? Utláčaní a šikanovaní vracajú úder – táto téma predsa musí fungovať na každého normálneho človeka, nie? Je to rozsiahly príbeh, ktorý zahŕňa lásku, lojalitu, česť, nečesť, zradu, smrť, hrdinov i zloduchov. Skrátka, spĺňa všetky požiadavky žánru, do ktorého patrí (vrátane klinicky krvavých bitiek, ktoré sú skvele spracované). Gibson stvárnil Williama Wallacea, a hoci občas bojuje so škótskym prízvukom, aby bol úplne presvedčivý, viac než to vynahrádza svojím elánom a vervou. […]