Vzhľadom na množstvo komiksových filmov, ktoré vznikajú v roku 2017, je ťažké pochopiť úlohu, ktorú zohral film V ako Vendeta v kultúre „komiksových filmov“. Bol to jeden z prvých úspechov tohto žánru a dodnes žiari spôsobmi, akými iné filmy (pozerám sa na vás, Marvel) nie. Drsnosť tohto príbehu nemožno podceňovať, tento príbeh je TEMNÝ. Posolstvom príbehu je však nádej a nádej je ťažké zachytiť. Tento film zachytáva oboje, a to s pomocou vynikajúcej kinematografie a spomalených akčných záberov. Keď sledujem tento film, mám pocit, že sa okolo mňa deje niečo väčšie, a úprimne povedané, v roku 2017 pôsobí tento film relevantnejšie než kedykoľvek predtým. Témy štátom riadených mediálnych impérií, vládnej korupcie najvyššieho rádu a potláčania všetkého „iného“ prestupujú štruktúrou tohto filmu a všetko je to krásne zachytené v noirovej nočnej more budúceho fašistického Londýna. Úprimne môžem povedať, že aj po viac ako desaťročí tento film stále žiari ako jeden z veľkých komiksových filmov a jeho témy budú znieť pravdivo dovtedy, kým budú na svete ľudia, ktorí existujú preto, aby obmedzovali ostatných. Dúfajme len, že tento svet nám raz nebude pripadať o nič reálnejší, než je teraz.

Film V ako Vendeta nepatrí k filmom, ktoré som si skutočne obľúbil, keď som ho prvýkrát videl v roku 2006, a myslím, že ani vtedy, keď pred rokmi vyšiel na DVD alebo Blu-ray, a po opätovnom pozretí tentoraz… cítim to v podstate rovnako. Obsahuje niekoľko dobrých hereckých výkonov Huga Weavinga (čo je obdivuhodné, keďže bol takmer celý čas za maskou) a Natalie Portman. Je však trochu ťažkopádny a príliš priamočiary (možno je to v súlade s grafickým románom) a k postavám ani k príbehu som si nevytvoril žiadne citové puto. Taktiež tam nie je nič, čo by skutočne vyčnievalo zo scény na scénu. 3,5/5