Dobrý príbeh, ale myslím si, že ako psychologický film by fungoval lepšie než ako horor.

Základ koncepcie filmu The Forest je pravdepodobne fascinujúcejší než horor, na ktorom je tento príbeh založený. Niektorí možno poznajú pozadie „skutočného“ lesa a jeho znepokojivú legendárnu povesť. Reč je, samozrejme, o japonskom lese Aokigahara (známom aj ako „les samovrahov“) na úpätí hory Fudži, ktorý je historicky morbídnym, hoci vizuálne podmanivým miestom posledného odpočinku pre zúfalých obyvateľov tejto krajiny, ktorí sem prichádzajú v nádeji, že ukončia svoje životy medzi dusivými stromami a kľukatými turistickými chodníkmi. Hoci les Aokigahara (prezývaný aj „more stromov“) slúži ako posledné pokojné miesto pre tie zúfalé duše, ktoré sa chcú stretnúť so svojím duchovným Stvoriteľom, zároveň funguje ako scénická a prepychová turistická atrakcia pre cudzincov, ktorí obdivujú podstatu tohto pestro zeleného, zalesneného raja. Ak je teda takáto pútavá inšpirácia skutočným modelom japonského luxusného a bohatého útočiska stromov výnimočnej krásy a tajomstva, prečo film The Forest nerezonuje s presvedčivými zimomriavkami a vzrušením hororovej prehliadky, ktorá mala zachytiť skutočnú desivú dekadenciu mystiky lesa Aokigahara? Motivujúci mýtus stojaci za skutočnou hystériou ázijského regiónu, ktorý sa vyznačuje tým, že je druhou najväčšou destináciou na svete pre samovražedné sklony, mal byť hlavným lákadlom tohto pomalého, predvídateľného príbehu o skaze a… […]