Na základe skutočného, prelomového vyšetrovania denníka Washington Post, ktoré sa týkalo zdanlivo neškodného vlámania do budovy Watergate, prináša tento film dva z najlepších hereckých výkonov, aké boli kedy zachytené na filmový pás. Dustin Hoffman mal už v repertoári niekoľko drsnejších úloh, no pre Roberta Redforda je to skôr odklon od jeho zvyčajných postáv. Vzťah medzi týmito dvoma spočiatku podozrievavými novinármi sa buduje v momente, keď si všetci začíname uvedomovať, že za tým všetkým je oveľa viac než len pár nešťastných zlodejov. Jason Robards a Martin Balsam stvárňujú skutočných redakčných vedúcich novín, ale zároveň aj postavy, vďaka ktorým si všetci môžeme urobiť prehľad počas tohto rýchlo sa rozvíjajúceho a usvedčujúceho vývoja udalostí. Alan J. Pakula nás jemne a obratne prevádza chronológiou deja strhujúcim spôsobom; odhaľuje prepletené vedľajšie zápletky a osobnosti – a zároveň ukazuje hmatateľné riziká, ktoré mnohí podstupujú, aby odhalili pravdu. Všetci poznáme koniec, ale tento film je celkom pravdepodobne dôvodom, prečo si mnohí tento významný príbeh stále pamätajú.

**Päťdesiat rokov po Watergate, čo sme sa naučili?** „Aféra Watergate“ bola pred päťdesiatimi rokmi. Pre tých, ktorí si to nepamätajú alebo vtedy ešte neboli na svete, všetko sa to začalo vlámaním do kancelárií Demokratickej strany v budove Watergate vo Washingtone D.C. skupinou mužov, ktorých chytili pri pokuse nainštalovať odpočúvacie zariadenia a kopírovať dokumenty. Prepojenie skupiny na CIA sa stalo zjavným a ako vyšetrovanie napredovalo, príbeh sa stával čoraz bizarnejším: napokon, všetko sa dialo na príkaz z vnútra Bieleho domu, od ľudí, ktorí mali veľký záujem na manipulácii volieb v danom roku, v ktorých mal Richard Nixon kandidovať na svoje druhé funkčné obdobie proti demokratickému kandidátovi Georgeovi McGovernovi. Film nám o tom rozpráva, ale končí sa tu a zameriava sa na prínos novinárov z The Washington Post, ktorí vec vyšetrovali a zverejnili relevantné informácie. Film nehovorí, čo sa stalo potom, ale ako vieme, Nixon bol znovuzvolený a rýchlo sa ocitol pod podozrením zo zapletenia sa do vlámania vo Watergate. Nixon odmietol podať vysvetlenie, skrývajúc sa za výsady svojho úradu, a to ani vtedy, keď sa dozvedelo, že v jeho kancelárii existoval systém hlasového nahrávania. Keďže Kongres pod vážnou hrozbou impeachmentu žiadal vypočutie týchto nahrávok, Nixon radšej odstúpil a odvtedy je „Watergate“ večným synonymom politickej korupcie na najvyššej úrovni. Film režíroval Alan Pakula a bol vydaný v rokoch nasledujúcich […]