Tento film som nevidel od jeho uvedenia, až kým sa nedávno premietal v rámci Filmového festivalu mládeže v Glasgowe. Skutočnosť, že si ho vybrali dnešné deti v prostredí, ktoré by bolo pre tento film rovnako nepravdepodobné ako sever Anglicka, veľa vypovedá o jeho vplyve na spochybňovanie a lámanie stereotypných foriem, v ktorých bola britská robotnícka trieda začiatkom 80. rokov ponorená. Štíhly „Billy“ (nesmierne pútavý Jamie Bell) chodí každý týždeň na hodiny boxu, ale čoskoro ho viac zaujme susedná hodina tanca ráznej „pani Wilkinsonovej“ (Julie Walters), ktorá ho postupne nechá pridať sa. Trochu sa bojí, že sa to dozvie jeho otec (Gary Lewis) a jeho nezvládnutý brat „Tony“ (Jamie Draven), takže to všetko musí byť trochu tajné. Až keď sa jeho otec, štrajkujúci baník, od trénera boxu dozvie, že „Billy“ míňa svojich 50 pencí inde, dôjde ku konfrontácii a film naberie na obrátkach. Charakterizácie postáv sú silné a neboja sa vyvíjať – ale nie zjednodušeným spôsobom A+B=C. Sú tu problémy a traumy – v neposlednom rade tie, ktorým čelí otec, ktorý bojuje so svojimi vlastnými emóciami; čelí finančným ťažkostiam, nezvládnutému staršiemu synovi a mladšiemu, ktorý chce tancovať a stretáva sa s najlepším kamarátom „Michaelom“ (ďalší silný výkon Stuarta Wellsa), ktorý je celkom jasne gej. Walters a Bell, ako aj Bell a Lewis tu spolu dobre fungujú; nechávajú príbeh vyniknúť prirodzene, energicky a optimisticky. […]