Trinásťročný „Léo“ (Eden Dambrine) a jeho spolužiak „Rémi“ (Gustav De Waele) sú nerozluční. Hrajú sa spolu, jedia spolu, spia spolu – ideálny bratský vzťah. V škole však ich spolužiaci začnú na ich adresu utrúšať pohŕdavé poznámky a prirodzene spoločenskejší „Léo“ sa začne svojmu priateľovi trochu vyhýbať, potom čoraz viac… Tragédia nastáva po tom, čo sa „Rémi“ neukáže na školskom výlete a jej následky zasiahnu mladého „Léa“ a „Sophie“ (Émilie Dequenne) – matku jeho priateľa – obzvlášť tvrdo. Na jednej úrovni je tento film o krutosti. Nie o úmyselnej, zlomyseľnej krutosti, ale o krutosti ľahostajnosti, nevedomosti – o krutosti šikanovania. Na inej úrovni je to príbeh o láske, lojalite – dokonca aj o zrade. Je to vysoko emotívny film s dvoma vynikajúcimi výkonmi mladých chlapcov, ktorí sprostredkúvajú svoje reakcie na mätúcu škálu podozrení a úsudkov, ktoré na nich vrhajú tí, ktorí nevedeli lepšie – ale mali by. Je to o rodičovstve, o otvorenosti a o tom, ako sa ľudia vyrovnávajú s tragédiou svojím vlastným, osobným spôsobom – a je to veľmi pôsobivé. Skutočne to po skončení zanechá hrču v hrdle. Rozhodne stojí za pozretie.

Filmu nedávam hodnotenie 10/10, pokiaľ nie je úžasný, a moje recenzie bývajú motivované buď hlbokým sklamaním, alebo absolútnym obdivom. Myslím si, že taká je skúsenosť väčšiny ľudí s filmom – buď ho milujete, alebo nie. Pri filme Blízko je všetko, čo sa dá milovať, a je to cvičenie v čistej láske, nielen v príbehu, ale aj v umení filmu, herectve a rozprávaní. Dôležité je, že je to ako pitva, odborná analýza mladosti vyrozprávaná očami dvoch chlapcov v nesmiernej bolesti. Je to nuansovaný a takmer geniálny, vnímavý komentár k predsudkom, ktoré sa v ľudskej situácii pestujú od samého začiatku. Dokonale zachytáva, ako vštepená bigotnosť vysušuje čistú nevinnosť od momentu, keď dieťa vstúpi do širšej spoločnosti prostredníctvom vzdelávacieho systému, a je to zdrvujúce obvinenie toho, čím sme sa stali, alebo presnejšie, čím sme sa nedokázali stať. Príbeh ukazuje, ako hlboko zakorenené predsudky dokážu zničiť čistú a nevinnú lásku medzi dvoma chlapcami, a dokonale kontrastuje s tým, ako mdlé a zlé narážky zo ženskej strany živia vyslovene násilnícky mačizmus na strane mužskej, čo spoločne vedie k zničeniu predstavy chlapcov o tom, čím bolo ich priateľstvo, k jeho nespravodlivému pošpineniu a k tomu, aby mali pocit, že to, čo bolo úžasné, je zlé, aby sa stali paranoidnými a defenzívnymi. Je to príbeh starý ako ľudstvo samo, o opovrhnutiahodnom a podlom spôsobe, akým sa žiarliví pozorovatelia snažia zničiť to, čo sami nemôžu mať, pretože na to nemajú kapacitu. A je to zúrivé, ako […]