Nie je to také dobré ako originál, ale napriek tomu stále dobré. Johnny Depp je v skutočnosti jediný dôvod, prečo bol tento film dobrý. Myslím si, že akýkoľvek iný herec, ktorý by túto postavu hral, by spôsobil, že by film stál za nič.

Interpretácia „Willyho Wonku“ v podaní Gena Wildera bola vždy latkou, ktorú bolo ťažké prekonať, a hoci sa Johnny Depp snaží vniesť do úlohy istú dávku individuality, v skutočnosti sa s ním veľmi porovnávať nedá. Freddie Highmore však podáva celkom dobrý výkon ako titulný „Charlie“, ktorý nájde nepolapiteľný zlatý lístok a vydá sa so svojím nezbedným „dedkom Joeom“ (David Kelly) do továrne, kde sa vyrábajú všetky tie lahodné sladkosti. Od tohto momentu je možno najlepšie zahodiť svoje názory na verziu z roku 1971 a pozerať sa na toto dielo ako na úplne iné prerozprávanie príbehu Roalda Dahla. Už sme sa zoznámili s jeho pomerne odpornými spolu-výhercami, ktorí stelesňujú všetko hrozné na predčasne vyspelých deťoch, rozmaznaných a nadmieru hýčkaných rodičmi, ktorým je to buď jedno, nechcú sa starať, alebo chcú žiť svoje životy prostredníctvom budúcich úspechov svojich spratkov. Julia Winter pravdepodobne vedie ako skutočne neznesiteľná „Veruca Salt“, ale „Mike Teevee“ v podaní Jordana Frya za ňou príliš nezaostáva. Zatiaľ čo Depp vkladá do svojej postavy srdce a dušu, do cesty sebapoznania a miliónov kalórií vnášame aj zábavnejšiu hudbu Dannyho Elfmana. Je to rýchly, živý počin, v ktorom Tim Burton oživuje svoju technicolorovú predstavivosť na takmer dve hodiny. Najpútavejší výkon musí prísť od Deepa Roya, ktorý ako Oompa-Loompa (teda, vlastne ako mnohí z nich) doslova srší drzou charizmou a robí všetku ťažkú prácu, zatiaľ čo chlapík vo fialovom zamate si berie všetku zásluhu. […]