Dobrý film, pozrel by som si ho znova a môžem ho odporučiť. Pôsobí to ako klišé, ale úprimne si nie som istý, či je „prekvapenie, si kráľovského pôvodu“ skutočne klišé. Vymyslieť si pre tento účel krajinu pôsobí tiež ako špeciálne podklišé. Čo je určite klišé, je motív „Ona je všetka tá“ (She’s All That), kde máte neohrabané, obyčajné dievča, ktoré premeníte na krásnu, pôvabnú a žiadanú ženu. Zábava z kultúrneho stretu medzi Amerikou a „Genoviou“ je fajn a znovuzjednotenie rodiny je dojímavé, ale všetka tá stredoškolská dráma a všetky tie klišé sú prehnané a nudné. Chápem, že je to potrebné na rozvoj Mie ako postavy, s ktorou súcitíme, ale určite existujú lepšie spôsoby, ako vykresliť postavu. Nanešťastie, keby sme to urýchlili, veľa by sme stratili, takže to chápem. Hoci tento film neponúka nič výnimočné, je rovnako dobrý od začiatku až do konca, a to spoľahlivo.

Trvá to o niečo dlhšie, než by malo, ale Denník princeznej je v podstate dobrý film. Anne Hathaway (Mia) je bezpochyby hviezdou, je to jediná postava, ktorú si z tejto produkcie z roku 2001 pravdepodobne zapamätám. Julie Andrews (Clarisse) je tiež slušná, zatiaľ čo Héctor Elizondo (Joe) je vo svojej úlohe mimoriadne sympatický. Objaví sa tu aj (neuveriteľne) malá rola v podaní Karla Makinena, známeho zo seriálu Walking Dead. Dej mi miestami pripadal trochu zdĺhavý, k čomu nepomohlo ani zopár trápnych vtipov. Okrem toho mám v hraných filmoch, ktoré nie sú fantasy, vždy problém uveriť fiktívnym miestam – v tomto prípade „Genovii“. Je to moja malá výhrada. Každopádne, celkové posolstvo filmu samozrejme oceňujem a hodnotím kladne. Celkovo vzaté, keď sa to všetko zráta, sledovanie tohto filmu som si napokon celkom užil. Hlavným dôvodom je Hathaway, ale aj ponaučenie z príbehu.