Páčilo sa mi tancovanie a prekvapilo ma, že v tom hral Patrick, ale to je asi tak všetko. Dej bol hlúpy a ani nedokončili svoju zostavu na súťaž. Takže to bol dosť zbytočný film.

Film Hriešny tanec 2: Havanské noci sa dá prekvapivo dobre pozerať. Čakal som skôr krotký a nudný návrat do sveta Hriešneho tanca, no v skutočnosti ide o vydarený tanečný romantický film. Samozrejme, v porovnaní s vynikajúcim a oveľa lepším originálom je to krok späť, ale na to, čím film je, som sa pri jeho sledovaní celkom dobre zabavil. Romola Garai a Diego Luna majú na plátne dostatočne dobrú chémiu, zatiaľ čo John Slattery poskytuje pevnú oporu. Sela Ward je v poriadku, hoci jej nepomohol spôsob, akým sa tvorcovia rozhodli vykresliť jej postavu – Jeannie sa v istom momente stáva celkom neospravedlniteľnou a pokusy filmu to „napraviť“ sú úplne nepresvedčivé. To je z pozitív obsadenia asi všetko, hoci bolo milé vidieť známu tvár z filmu z roku 1987. Tanečné časti a časti príbehu o kubánskej revolúcii do seba nezapadajú úplne dokonale, pôsobia možno trochu nútene, ale celkovo by som povedal, že to len tesne vyšlo. Musím podotknúť, že tanečné čísla a soundtrack nie sú také dobré, aké mohli/mali byť, no aj tak som ocenil niekoľko hudobných momentov: úvodnú skladbu a použitie piesne „Dance Like This“ od Wyclefa Jeana. Až doteraz som nevedel, že táto skladba bola originálom Shakirinej „Hips Don’t Lie“ – človek sa každý deň niečo nové naučí!