Prišli, videli, nakrátko si podmanili 80. roky. Trio nesúrodých parapsychológov si založí firmu Krotitelia duchov. Ideálne, pretože hoci sa zo začiatku rozbiehajú pomaly, ich biznis začne prekvitať, keď New York ohrozí nadprirodzená sila. Dan Aykroyd mal pôvodne nápad o vesmírnych krotiteľoch duchov v budúcnosti a plánoval, že v ňom bude hrať on sám spolu so svojím kolegom z Blues Brothers, Johnom Belushim. Po predstavení konceptu producentovi a režisérovi Ivanovi Reitmanovi sa základná myšlienka zachovala, ale nakoniec sa z nej stalo to, čo dnes poznáme ako Krotiteľov duchov. Aykroydov nápad, na ktorom spolupracoval s Haroldom Ramisom (ktorý si v ňom aj zahral), sa stal nielen „monštruóznym“ kasovým trhákom, ale aj popkultúrnym „fenoménom“. V skutočnosti je dnes príjemné vrátiť sa k tomuto filmu bez tej verejnej eufórie, ktorá ho zaplavovala celé desaťročie. Tričká s logom Krotiteľov duchov boli všade, existovalo telefónne číslo, na ktorom vás po zavolaní privítal záznamník Krotiteľov, a titulnú pieseň od Raya Parkera Jr. bolo v rádiu počuť každú hodinu. Dokonca aj úderná veta „koho zavoláš?“ sa používala medzi mladými, starými aj nepokojnými. Marketingový génius alebo cynická taktika zakrývajúca podpriemerný film? Nuž, v konečnom dôsledku je ten film naozaj skvelý, určite má nejaké problémy (efekty boli zlé už vtedy, nehovoriac o dnešku, a Ernie Hudson je v tíme len do počtu), ale je ostrovtipný, má šmrnc a oslovuje masy ľudí všetkých […]

Mala som šťastie, že som mala tento film aj jeho pokračovanie na svojom NowTV. Pozrela som si ho popoludní a vyvolalo to vo mne pekné spomienky. Nie je príliš strašidelný, ale vhodný na strašidelný mesiac. Koho zavoláte?!