Najmä v pôvodnom znení je „Ted“ anarchistická zábava. Seth MacFarlane, ktorý okrem réžie Teda aj nahovoril, vytvoril film, v ktorom si nikto nedáva servítku pred ústa a ktorý žije predovšetkým z toho, že sa Ted v každej scéne správa tým či oným spôsobom nevhodne. S uštipačnou poznámkou vždy na jazyku sa urážky a nevhodné vety z Teda len tak sypú, a zatiaľ čo pri ľudských protagonistoch človek rýchlo nadobudne pocit, že takéto správanie je už príliš, pri Tedovi sa to nestáva. Môže to byť tým, že Ted je predsa len medvedík a od plyšovej hračky sa takéto správanie jednoducho neočakáva. Prekvapujúce je aj to, ako dobre funguje Mark Wahlberg (Ostreľovač, Štyria bratia) v interakcii s chaotickým medvedíkom. Wahlberg sa v posledných rokoch profiloval skôr v akčných filmoch a vážnejších produkciách, no v „Tedovi“ ukazuje, že ovláda „prehnaný“ humor rovnako dobre ako akčný žáner. A netreba zabudnúť ani na Milu Kunis (Čierna labuť, Extrakcia). Kunis sa už viackrát vybláznila v komédiách a v „Tedovi“ dokazuje, že aj v drsnejších zástupcoch tohto žánru pôsobí veľmi dobre. „Ted“ však neponúka len drsný humor, ale prinajmenšom jednu scénu, ktorá sa zapíše do filmovej histórie – pieseň o hrome. Keď John a Ted ležia počas búrky v posteli, spievajú si svoju pesničku a pritom divoko nadávajú na nepriaznivé počasie, tak nezostáva nič iné, len […]

Ted je ukážkovým príkladom toho, že nie každý skvelý koncept sa po opustení rysovacej dosky automaticky stane zaručene úspešným projektom. Tento film doslova kričí: „Máme skvelý nápad, ale vôbec sme nevedeli, čo s ním.“ Či už za to mohol nedostatok fantázie alebo príliš veľa potiahnutí z komunitného bongu, to sa už nikto nedozvie. Mať film o živom plyšovom medvedíkovi, ktorý existuje v každodennom živote tridsiatnika, ktorému sa v živote príliš nedarí, znie ako víťazný recept. Avšak po prvých chvíľach film stráca dych, dialógy rýchlo zovšednejú a väčšina príbehu sa točí okolo toho, ako sa Ted „zhuluje“ a/alebo sa snaží dostať do postele povrchné, atraktívne ženy (hoci mu Hasbro do výbavy plne funkčné vybavenie nepridalo), zatiaľ čo sa hlavná postava snaží udržať rovnováhu medzi svojím štvorročným vzťahom so ženou, ktorá je mimo jeho ligu, a svojím celoživotným „hromovým parťákom“ (Tedom). Sprostý, hrubý a neslušný Ted ponúka len málo zábavy okrem obmedzeného, detinského humoru. Ak nie ste fanatickým fanúšikom Griffinovcov alebo Flash Gordona z 80. rokov, nežijete v Bostone alebo jeho okolí, či si nemyslíte, že je vtipné počuť každú sekundu vulgarizmy, tento film pre vás nebude.