Pravdepodobne môjmu pôžitku z tohto trileru nepomohlo, že zakaždým, keď som videl Dustina Hoffmana, stále som si myslel, že je to Jack Klugman! Pútavý príbeh sleduje osud nedávno oslobodenej „Samanthy“ (Valentina Bellè), ktorá sa objavila po približne pätnástich rokoch zajatia v niečom, čo opisuje ako pomerne zlovestný labyrint. Vyžadovalo si to od nej plnenie úloh, ktoré jej zadávala akási hrozivejšia verzia Rubikovej kocky, ak chcela jesť alebo spať – a o tom všetkom teraz diskutuje s „Dr. Greenom“ (Hoffman). Medzitým sa súkromný vyšetrovateľ „Genko“ (Toni Servillo) na veľkú nevôľu polície tiež snaží zistiť, čo sa stalo, a verí, že ona nie je jedinou obeťou tejto hrôzy. Ako sa príbeh vyvíja, začíname mať podozrenie, že niečo nie je v poriadku – vymýšľa si to celé? Zdá sa to také fantastické, že ani my nedokážeme skutočne rozlíšiť fakty od fikcie. Žiaľ, Donatovi Carrisimu sa pri réžii tohto temného mysteriózneho filmu v štýle Benicia del Tora príliš nedarí. Film, ktorý trvá niečo vyše dvoch hodín, sa až príliš často vlečie. Dej nie je podaný dostatočne koncentrovane na to, aby udržal záujem, a hoci sa miestami buduje dobre, rozuzlenie je uponáhľané a slabo podané, pričom na dokončenie skladačky necháva príliš veľa nových postáv až na poslednú chvíľu. Herecké výkony sú dosť nevýrazné, a hoci som mal pocit, že sa Servillo snažil vytvoriť záhadný pocit hrozby, zvyšok filmu pôsobil skôr plocho.