**Rozsiahla recenzia pôvodne zverejnená v roku 2011:** Film Neuveriteľný Hulk, označovaný ako „re-quel“ (reštart a pokračovanie v jednom), bol prvýkrát uvedený v roku 2008 a ja som tu teraz, aby som ho zrecenzoval v rámci série marveloviek, ktorými sa momentálne prehrýzam. Vždy sa snažím vnímať filmy individuálne, ale keďže sa filmový svet Marvelu tak rozrástol, môže to byť pomerne náročné. Hoci teda môžem filmy komentovať v súvislosti s ich pokračovaniami, remakmi, prequelmi, spin-offmi, paródiami a podobne, vedzte, že moje konečné hodnotenie z desiatich je vždy založené čisto na kvalitách daného filmu, alebo ich nedostatku. Je dosť bláznivé vidieť Edwarda Nortona (Kult hákového kríža, Klub bitkárov, Červený drak, Kráľovstvo nebeské, Hrdosť a sláva, Stone) ako veľmi vychudnutého Brucea Bannera, keď uvážime, že sa mení na obrovského, svalnatého Hulka. Mne to však úplne fungovalo. Ako zaujímavosť dodám, že Norton sa podieľal na scenári, čo mohlo, ale nemuselo prispieť k tomu, že bol po uvedení filmu z úlohy Bannera pre budúce snímky vyradený. Nie preto, že by bol scenár nejako obzvlášť hrozný, ale preto, že produkcia vo všeobecnosti nemá rada, keď sa herci príliš „pletú do remesla“. Hoci to nie je tak, že by Norton niečo podobné neurobil už predtým. Nedocenený Tim Roth (Gauneri, Pulp Fiction, Planéta opíc, Klamári, Rob Roy) je takisto vynikajúci (aspoň podľa mňa) v úlohe Abominationa/Emila Blonského. Zaujímavosť na okraj: nie, nie je príbuzný s Elim Rothom, ktorý je tiež […]

Je to zlepšenie oproti filmu od Anga Leeho len v tom zmysle, že akčné scény sú zábavnejšie než premýšľavé pasáže predchádzajúceho filmu. Skutočnosť, že celý film je len jedna dlhá, natiahnutá bojová scéna, je však sklamaním pre nás, ktorí máme radi temnejšie a emotívnejšie stránky Hulkovho príbehu. Tento film si ako dobre spracovanú oddychovú zábavu celkom užívam, ale nerobím si ilúzie o tom, že ani Marvel Studios nedokázalo na plátno priniesť definitívnu verziu Hulka.