Najprv chcem povedať, že sa mi tento film páčil. Bol som prekvapený, počul som zlé recenzie, ale nevidím v tom žiadny veľký problém. Jediné problémy boli s príbehom. Okrem toho bola grafika veľmi dobrá. Herci boli v poriadku (žiadni veľkí herci) a záporáci (žiadne spoilery) boli dobre premyslení a graficky pôsobiví (to isté platí pre robotov). Celkovo dobrý film.

Keď sa z mimorozmernej trhliny na dne Tichého oceánu začnú valiť monštruózne stvorenia veľkosti budov (nazývané „kaiju“), odhodlané všetko zničiť, ľudstvo sa spojí, aby postavilo titánske mechy zvané jaegery. Každý z nich ovládajú súčasne dvaja piloti, ktorých mysle sú prepojené neurónovou väzbou nazývanou „Drift“. Ako kaiju silnejú a všetko nasvedčuje tomu, že sa blíži totálna invázia týchto beštií, osud ľudstva vyzerá pochmúrne a zostávajúce jaegery sú zhromaždené na posledný zúfalý pokus o záchranu sveta. Po bolestne dlhom päťročnom čakaní, naplnenom srdcervúcimi začiatkami a zastaveniami (ako takmer realizované projekty Hobit a V horách šialenstva), sa Guillermo del Toro konečne vrátil so svojím doteraz najväčším rozpočtom a príbehom. Mexický majster fantasy sa vracia k hračkám svojej mladosti, pričom čerpá zo starých kaiju filmov (Godzilla, Gamera, Mothra a podobne) a anime, aby vytvoril moderný film o monštrách, o ktorom sme ani netušili, že ho chceme. Som fanúšikom žánru telom i dušou a del Torove filmy sú naplnené inteligenciou toho najlepšieho zo sci-fi, fantasy a hororu, ako aj bezchybne vykreslenou víziou, ktorá je pre neho jedinečná. Jeho vrodená znalosť toho, prečo sú pre nás tieto bizarné príbehy skutočne dôležité, je chrbtovou kosťou jeho práce scenáristu a režiséra a jeho vizuálny štýl vyvoláva skutočný úžas. Práve tento úžas, tá detská radosť, robí Pacific Rim takým vydareným, a veruže aj je. […]