Niekoľko detí s desivými mŕtvolnými očami sa vydáva na snovú cestu na severný pól vo filme Polárny expres Chlapec z Grand Rapids v štáte Michigan je vo veku, kedy už neverí na Vianoce, pokiaľ ide o Santu, jeho škriatkov a lietajúce soby, ale na Štedrý večer sa pred jeho domom objaví čarovný vlak a odvezie ho na dobrodružnú cestu na severný pól spolu s niekoľkými ďalšími deťmi. „Polárny expres“ (2004) vychádza z vianočnej knihy z roku 1985 a bol prvým hlavným filmom, ktorý od začiatku do konca využíval animáciu pomocou snímania pohybu (motion capture) pre všetky svoje postavy (spomeňte si na Gluma z trilógie „Pán prsteňov“). Niektorí ľudia si myslia, že animácia je slabá, ale ja mám pocit, že vytvára svoj vlastný svet a má svoje vlastné čaro. Obstojí, pokiaľ sa dokážete prispôsobiť tým desivým mŕtvolným očiam postáv. Niektorí ľudia tento film milujú, zatiaľ čo iní si myslia, že je čudný, ako vianočný film zo Zóny súmraku. Napríklad Roger Ebert ho miloval a dal mu perfektné hodnotenie. Ja som tak trochu niekde uprostred. Vidím jeho dobré stránky a oceňujem ich, ako napríklad podmanivú zimnú atmosféru, časti cesty na severný pól (napr. jazdu pripomínajúcu horskú dráhu) a skúmanie vianočnej továrne deťmi. Sú tam však aj slabšie časti a pochybné pasáže, ako napríklad celý posledný dej s množstvom škriatkov a týčiacim sa Santom, ktorý vyzeral, akoby bol vymodelovaný podľa 196 cm vysokého Christophera Leeho s vankúšom pripútaným k pásu. Film je v niektorých ohľadoch zaujímavý, ale zároveň svojský gýčovým spôsobom, keďže […]

Nech to pozerám akokoľvek veľakrát, vždy ma to dojíma k slzám! Len škoda, že som to nemohol vidieť v 3D v kine.