Ak ste teda videli Charltona Hestona a Yula Brynnera v epickom filme Cecila B. DeMilla z roku 1956, potom máte približnú predstavu o tom, o čom to je. Ramesse je dedičom faraóna Setiho, ale zvyčajne sa len zapletie do nejakých neplech so svojím nevlastným bratom Mojžišom. Dvojica je nerozlučná ako hrdličky, ale kráľ vie, že jeho syn musí dospieť, ak má nosiť dve koruny, a tak mu zverí regentstvo a väčšiu zodpovednosť. Prvá vec, ktorú s tým urobí, je, že vymenuje svojho brata za hlavného architekta, a keďže treba postaviť mesto, dáva to Mojžišovi šancu dostať sa medzi otrokov, ktorí vyrábajú tehly. Vtedy zažije šok, ktorý otrasie ním aj jeho bratom až do špiku kostí. Keďže si teraz uvedomuje svoj skutočný pôvod, musí viesť svoj novonájdený ľud do bezpečia – a to nie je plán, ktorý by nový faraón mohol podporiť. Keďže sa títo doteraz milujúci súrodenci dostali do sporu, je na rozpoltenom Mojžišovi, aby prekročil Červené more. Nechcem tu byť príliš filozofický, ale prišlo mi dosť zvláštne, že od kultúry, ktorá postavila pyramídy a veľké mesto Téby, by sa malo očakávať, že sa vzdá svojej pracovnej sily v prospech oslavovaného pastiera kôz, ktorého Boh bol rovnako brutálny a nemilosrdný ako bohovia spoločnosti, ktorú chceli opustiť. Pusti môj ľud, inak zavraždím každého tvojho prvorodeného syna! Hmmm, znie vám to fér? Nespomínam si, že by Hórus, Eset alebo Ra hlásali rutinné vyvražďovanie nevinných detí, ak by nedostali to, čo chceli. […]

**Princ egyptský (1998)** *Réžia: Brenda Chapman, Steve Hickner a Simon Wells* Animácia v Princovi egyptskom bola vzhľadom na to, že vznikla v minulom storočí, celkom úžasná a podmanivá. Štúdio DreamWorks vytvorilo niečo vizuálne ohromujúce, epické v rozsahu, pričom využilo médium na zachytenie veľkoleposti starovekého Egypta a intimity Mojžišovej cesty. Hviezdne obsadenie hlasov bolo pôsobivé: Val Kilmer ako Mojžiš, Ralph Fiennes ako Ramesse, pričom Michelle Pfeiffer, Sandra Bullock, Jeff Goldblum, Danny Glover, Patrick Stewart a Helen Mirren dopĺňali tento súbor. Postavám, ktoré mohli byť len plochými archetypmi, dodali váhu a ľudskosť. Ale nehovorme o náboženskom kontexte. Toto je v súčasnosti relevantný príbeh o odpore proti despotovi. Podľa Davida Graebera a Davida Wengrowa, autorov knihy Úsvit všetkého, je práve odchod prvou základnou slobodou ľudstva, ktorú sme si však zrejme zabudli udržať. Píšu: „V priebehu týchto kapitol sme namiesto toho hovorili o základných formách sociálnej slobody, ktoré by človek mohol skutočne uviesť do praxe: (1) sloboda odísť alebo sa presťahovať zo svojho okolia; (2) sloboda ignorovať alebo neposlúchnuť príkazy vydané inými; a (3) sloboda vytvárať úplne nové sociálne reality alebo sa medzi nimi presúvať.“ Príbeh o Exode je archetypálnym rozprávaním o tejto prvej slobode. Ľud zotročený autoritárstvom sa rozhodne odísť, presťahovať sa z […]