V tomto filme je moment, kedy hlavná postava povie „Milujem ju“. Jeho priateľ rýchlo odpovie: „Brzdi, brácho… môže to byť 130-kilový chlap, čo žije v pivnici u mamy.“ V tej veľmi krátkej pauze medzi týmito dvoma vetami som si pomyslel: KONEČNE film o zamilovaní sa, ktoré je úplne nezávislé od toho, akú má človek genetiku. A potom prišiel ten zdrvujúci cynizmus dystopického sveta, v ktorom je len málo dôvodov na život a ešte menej na nádej: aj v nočnej more je tučný chlap neranditeľný. Ale nebojte sa. Ak máte schopnosti, možno skončíte na vrchole. Presne tak, ako to takmer dokázal antagonista Bena Mendelsohna, ktorý vlastnil otrokov. Pretože v tomto príbehu nie je svet, kde by niekto cítil súcit alebo empatiu. Je to svet, kde každý myslí len na seba. Sen sociopata. A práve to si zaslúži hlavnú cenu. Rád sa pozerám na Tyea Sheridana. Ale nie natoľko, aby som si to pozrel znova.

Tento film som si pozrel, pretože som kedysi pracoval vo VR priemysle a bol som veľmi zvedavý, čo nám môže povedať (hoci po zhliadnutí traileru som oň nemal veľký záujem). Každopádne, ten zážitok nie je zlý (v 4DX). Ale na druhé pozretie ho neodporúčam, keďže okrem množstva vizuálne oslnivých veľkonočných vajíčok (Easter eggs) tam nie je veľa čo skúmať a cítiť. Prepáčte.