Snímke _Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej_ by neuškodilo o niečo viac výstrednosti. Chápem, že hlavná postava je našou bránou do tohto fantastického sveta, ale postava môže byť sympatická aj bez toho, aby bola vyslovene nudná. Nie je to vyložene zlý film, ale určite to nie je ten, ktorý by Tima Burtona vrátil späť na správnu cestu. Eva Green je skvelá, ale nevyužitá, Sam Jackson cez svoje umelé zuby sotva dokáže rozprávať, dizajny príšer sú fantastické, ale spracované veľmi nekvalitným CGI. Na vyváženie sa tu objaví trocha stop-motion animácie, ale opäť, nie je využitá v takej miere, v akej by mala byť. Čo je vlastne výstižný opis celého filmu. _Slečna Peregrinová_ znova a znova naznačuje, že sa v nej niekde skrýva skvelý film, ale výsledkom je len zle vystavaný chaos. Jediné skutočne pútavé momenty postáv v celom príbehu sú zahodené hneď, ako sa objavia, v prospech rétoriky „dobro verzus zlo“, ktorú ste videli už miliónkrát predtým. _Záverečné hodnotenie: ★★½ – Mala veľa vecí, ktoré ma oslovili, ale ako celok to celkom nefungovalo._

Filmového tvorcu Tima Burtona rozhodne nemožno obviniť z toho, že by sa odklonil od svojho typického bizarného filmárskeho rukopisu. Azda najväčšou devízou Burtona, pokiaľ ide o jeho značku osobitého filmu, je verné udržiavanie onoho solídneho zmyslu pre čudnosť, ktorým prezentuje svoje náhodne živé a nevyrovnané príbehy. Vždy tu bolo konzistentné pochopenie, že Burton nadšene prijíma rozmarné zvláštnosti svojich pestrých a šikmých charakterizácií. Prirodzene, excentrického Burtona by musel pritiahnuť ďalší nevyrovnaný projekt, ktorý je presne v jeho čudne nápaditej uličke. Preto je v snímke Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej tento notoricky svojrázny režisér verný svojej forme, keď predstavuje ďalšiu príjemne makabróznu a príšernú prehliadku, ktorá určite osloví temnejšiu povahu detského publika. Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je filmovou adaptáciou populárnej trilógie pre mladých dospelých od Ransona Riggsa. Film je okamžitým magnetom pre Burtonov bezprostredný štýl a štandard pokrivenej rozmaru. Sci-fi vylepšenú detskú fantasy efektívne zvýrazňujú vizuálne podmanivé dekorácie, dychberúce špeciálne efekty CGI, pútavé kostýmy a celkový úžas nad zaujímavo deformovanými, no schopnými mladými ľuďmi so superschopnosťami a nezvyčajnými darmi, ktoré definujú ich jedinečnú identitu. Scenáristka Jane Goldman („Hviezdny prach“) verne zachytáva pomýlenú mágiu Riggsovho bestselleru. […]