Nie som si istý, či toto skutočne potrebovalo nové spracovanie, ale Sir Richard Attenborough bol pravdepodobne tým najlepším človekom, ktorý sa o to pri remaku pokúsil. Stvárňuje „Krisa Kringla“, ktorého si najalo upadajúce hračkárstvo, aby sa zúčastnil na ich vianočnom sprievode, keď sa ich stály predstaviteľ opäť raz príliš pozrel na dno pohárika. Zožne veľký úspech a čoskoro už v obchode rozpráva so všetkými deťmi. Má v sebe čestnosť – rodičom hovorí, kde môžu nakúpiť lacnejšie, čo je pre jeho prácu riskantné! Jeho šéfovia však v jeho altruizme vidia marketingovú príležitosť a zisky obchodu prudko stúpajú. Nie je však obľúbený u každého a po pouličnej potýčke, pri ktorej použije svoju vychádzkovú palicu na hlavu svojho predchodcu, sa ocitne na súde. Nie je obvinený z napadnutia: snažia sa ho nechať úradne vyhlásiť za nesvojprávneho, pretože tvrdí, že je – nuž, tým, kým podľa nich nemôže byť. Alebo môže? Je to trochu dlhé, ale Sir Richard sa do ducha filmu púšťa s nadšením. Hoci jeho prízvuk nie je taký presvedčivý, ako by mohol byť, vnáša do úlohy istú šibalskosť. Dobre mu sekunduje čoraz neveriacejší prokurátor „Collins“ (JT Walsh) a Robert Prosky v sudcovskom kresle. Je to príjemný príbeh, dobre vyrozprávaný, s jemným humorom, ktorý si uťahuje zo spoločnosti typu „bah-humbug“, ktorá už dávno zabudla, o čom by Vianoce skutočne mali byť. Nemá to čaro verzie z roku 1947, ale stále je to dosť príjemné na to, aby sa to dalo pozerať v tomto ročnom období.