Dobrý dánsky čierny humor.

Adamove jablká sú súčasne dekonštrukciou aj satirou na Knihu Jóbovu; dekonštrukciou preto, lebo rozpoznáva a vyzdvihuje čierny humor ukrytý v biblickom texte, a satirou preto, lebo správne poukazuje na to, že namiesto Jóbovej trpezlivosti by sme mali hovoriť o jeho šialenstve. Dánsky kňaz Ivan (Mads Mikkelsen) je zároveň jóbovský aj donkichotovský (kostýmové oddelenie si zaslúži pochvalu za to, že v kňazskom rúchu vyzerá ako subjekt portrétu pripisovaného Juanovi de Jáuregui, o ktorom sa predpokladá, že je to Cervantes) a jeho šialenstvo je jedinou vecou, vďaka ktorej je jeho mizerný život znesiteľný. Film geniálnym ťahom vysvetľuje Ivanovu naivnú optimistickú povahu pythoneskným „Ravashiho syndrómom“ („Ravashi bol indický futbalista, ktorý v roku 1957 pri nehode na motokáre prišiel o obe chodidlá. V šoku z nehody dobehol domov po pahýľoch nôh. Jeho mozog vytesnil fakt, že nemá chodidlá. Dva mesiace chodil na tréningy. Udržal si pozíciu v strede poľa“; „Bez chodidiel?“; „Bol to zlý tím. Hrali v piatej divízii alebo niečo také“). Mikkelsen je ako bezradný Ivan absolútne presvedčivý, s kamennou tvárou prednáša bizarné dialógy a nejako dokáže, že znejú úprimne (v jednom z najvtipnejších momentov filmu povie titulnému Adamovi – neonacistovi poslanému do Ivanovho rehabilitačného programu pre podmienečne prepustených –, keď ukazuje na Hitlerov obrázok: „pekný muž. Je to tvoj otec?“). Ulrich Thomsen je takisto veľmi presvedčivý ako zmätený a ambivalentný Adam. […]