Waterloo je film, ktorý je síce technicky pôsobivý, ale emocionálne pôsobí odťažito. Bondarčuk a kameraman Armando Nannuzzi nikdy neskrývajú vplyv napoleonských malieb na vizuálny jazyk filmu, no v podstate práve tým sa Waterloo stáva – kusom histórie vyrozprávaným s odstupom času. Hoci je ťažké emocionálne sa doň ponoriť, Waterloo je stále pôsobivou produkciou, o to viac ako ukážka pozoruhodnej schopnosti Sergeja Bondarčuka vyvážiť vnútorný svet svojich postáv a duchovnú hrôzu vojny s dokonalým vyjadrením epiky vo filme. Už len z týchto dôvodov si Waterloo určite zaslúži pozornosť. Prečítajte si celý článok Daniela… https://www.maketheswitch.com.au/article/review-waterloo-an-epic-recreation-of-the-legendary-battle

Sergej Bondarčuk si zaslúži uznanie za svoj skutočne vynikajúci pokus o znovuvytvorenie časti zo sto dní Napoleonovho ťaženia po jeho úteku z vyhnanstva na Elbe v roku 1815. Rod Steiger je skvele obsadený a panovačný ako maniakálny, no geniálny francúzsky cisár, ktorý takmer dobyl pevninskú Európu napriek rozsiahlej aliancii, ktorá sa proti nemu postavila – a ktorej v závere velil jeho úhlavný nepriateľ, vojvoda z Wellingtonu (Christopher Plummer). Do návrhu a realizácie celého tohto veľkolepého filmu bolo vložené značné úsilie – od honosných palácových kulís, kostýmov, prepracovaných uniforiem – a bojové scény sú také autentické, aké som nevidel od čias iného napoleonského eposu „Austerlitz“ (1960). Steiger stvárňuje cisára charakterne a osobito; je plný megalománie, no stvárnenie zároveň naznačuje o niečo viac z toho, čo tohto veľkého muža poháňalo (alebo nie). Keďže som si o Wellingtone prečítal o niečo viac (som Brit), bol som trochu sklamaný mierne samoľúbym – až zženštilým – stvárnením „veľkého starého“ vojvodu v podaní Plummera. Vyzeral na tú rolu, ale jeho výkon na plátne vždy zatienili prchavé vystúpenia Jacka Hawkinsa, očarujúcej Virginie McKennovej – dokonca aj kvičiace prasiatko. Napriek tomu je to film o bitke a akčné scény sú vynikajúce. Vyzerajú a znejú autenticky, čím vyvolávajú nekonečný súcit s vojakmi, ktorí slúžili ako čosi viac než len potrava pre delá. […]